Social Media Sharing Snapshot
In partnership with UCLA's Fielding School of Public Health and support from the Institute of American Cultures

COVID-19 コロナウイルス կորոնավիրուս 코로나 바이러스 कोरोनावाइरस

MULTILINGUAL RESOURCE HUB

#translatecovid #UCLAAASC #UCLAFSPH


COVID-19 Vaccine

KO E HUHU MALUʻI COVID-19

MO E NGAAHI FEHUʻI MAHU‘INGA FEKAU‘AKI MO E HUHU MALU‘I COVID-19

‘Aho ne fakahoko ai e fakamatala ko ‘ení 2/1/2021

Ko e hā ʻoku mahuʻinga ai ke te huhu maluʻi mei he vailasi COVID-19?

ʻE tokoni e huhu maluʻí ni ke fakasi‘isi‘i ho faingamālie ke ke puke ʻi he COVID-19. ʻE to e tokoni foki ho‘o kau ki he polokalama huhu malu‘i ke vave ange ai hono fakangata e mafola fakaemāmani lahi e fokoutua ko ʻení.

Ko e COVID-19 ko e mahaki fakatuʻutāmaki ʻaupito pea matu‘aki faingofua ‘ene mafolá. Kuo laka hake he kakai ‘e toko 400,000 tupu ‘o ‘Amelika kuo mole ‘enau mo‘uí tupu mei he COVID-19. ʻI hono fakahoa atu ki he flu anga mahení, ko e toko 34,000 pe ‘i he kakai ‘o ‘Ameliká ne mole ai ‘enau mo‘uí ʻi he 2019. ʻE tokoni ‘aupito ho‘o kau ki he huhu maluʻí ke haofaki ai ha mo‘ui ‘o ha niʻihi kehé mei he COVID-19.

ʻOku anga fēfē ‘a e ngāue ‘a e huhu maluʻi COVID-19?

ʻOku tokoni ʻa e huhu maluʻí COVID-19 ki hono fakatokanga‘i ‘e he naunau malu‘i ʻo e sinó ‘a e fōtunga ʻo e vailasi COVID-19. ‘E malava leva ai ‘e he ivi malu‘ia ‘o e sinó ke ne tauʻi e vailasí.

To e fakamatala fakaikiiki mai ange. ʻOku anga fēfē hono malu‘i ko e ‘e he huhu maluʻí mei he vailasí?

ʻOku fakanatula pē hono fakatupu ʻi ho sinó ʻa e ivi malu’i ʻoku ui ko e ʻenitīpoti. ʻOku hanga ʻe he ʻenitipoti ko ʻení ʻo tauʻi e ngaahi vailasi fakatuʻutāmaki ʻoku hū ki ho sinó. Ka ʻoku fie maʻu ʻe he fanga kiʻi ʻenitipotí ia ko ‘ení ke nau ‘ilo pe ko e kalasi vailasi fē ʻokú fiema’u ne tauʻí. ʻE lava ke hū ha vailasi foʻou ki ho sinó kae ʻikai fakatokangaʻi pe ʻiloʻi ia ʻe he fanga kiʻi ʻenitīpotí. Ka hoko ʻeni, ʻe lava ke ʻuluaki ʻohofia ho sinó ʻe he vailasí kimuʻa ke maʻu ‘e ho‘o sinó ha faingamālie ke ne fakafepakiʻi e vailasi ko iá. ʻOku hanga ʻe he huhu maluʻí ʻo akoʻi ho sinó ke ne ʻiloʻi leva ʻa e vailasi fakatuʻutāmakí peá ne fakatupu leva ha fanga kiʻi ʻenitipoti ke nau tauʻi ia. ʻOku ʻikai ha vailasi moʻui ia ʻi he ngaahi huhu maluʻí COVID-19, ko ia ʻoua te ke tailiili pe hohaʻa naʻa ‘oku ‘I ai ha faingamālie ke maʻu koe ʻe he COVID-19 mei he huhu malu‘í.

ʻE anga fēfē ha malu ha huhu maluʻi na‘e fakatovaveʻi pē hono fakangofuá?

ʻOku siviʻi ʻa e huhu maluʻi foʻou kotoa pē ke mahino ʻoku malu mo ʻaonga. Ko hono sivi‘i ko‘eni e huhu malu‘i COVID-19 na‘e fakahoko ia ‘i he polokalama makehe ko e Operation Warp Speed ‘a ia neongo ʻoku vave ange hono siviʻí, ʻoku kei fou pē huhu maluʻí ni ʻi he ngaahi founga angamahení ke fakapapauʻi ʻoku malu mo taau.

ʻOku fou ʻa hono siviʻi ʻo e ngaahi huhu maluʻí, ʻi ha tuʻunga lalahi ʻe tolu (ngaahi sivi fakakilīniki Tuʻunga I, Tuʻunga II mo e Tuʻunga III). ʻI he Tuʻunga I, ʻoku ʻave ai ʻe he kau toketaá e huhu maluʻí ki ha niʻihi kuo nau loto fiemālie ke kau ki hono siviʻí. ʻOku hanga ʻe he fakatotolo ko ʻení ʻo tuku mai ha fakamatala fekauʻaki mo e lahi ʻo e huhu maluʻi ke fakahokó, pea mo ha fakakaukau fekauʻaki mo e tuʻunga malu ʻo e huhu maluʻí. ʻI he Tuʻunga 1, ko ha kiʻi falukunga kakai toko siʻi pē ʻoku huhu ki ai e huhu maluʻí koeʻuhí ko ʻene kei foʻoú. Kapau ʻe hā ngali malu ʻa e huhu maluʻí, ʻe hoko atu leva ki he Tuʻunga hono II ke siviʻi lahi ange ai.

ʻI he Tuʻunga hono II, ʻoku siviʻi ai ʻa e huhu maluʻí ke vakaiʻi pe ʻoku ngāue lelei pea mo fakasio hano ngaahi kaunga kovi. Kapau ʻoku hā ngali malu mo taau pē ʻa e huhu maluʻí, ʻoku hoko atu leva ki he Tuʻunga hono III.

ʻI he Tuʻunga hono III, ʻoku ʻoatu leva ʻa e huhu maluʻí ki ha kakai ʻe toko 30,000 tupu ke maʻu ha fakamatala fakaikiiki fekauʻaki mo e ʻaonga pea mo e malu ʻo e huhu maluʻí ʻi ha kakai puipuitu‘a pe tu‘unga kehekehe ‘i he sosaietí.

Ko e anga mahení, ʻoku faʻa taʻu lahi ʻa e tuʻunga sivi ʻe tolu ko ʻení. ʻOku ʻuhinga ʻení he ʻoku fie maʻu ha taimi lahi ke maʻu ʻaki ha paʻanga ki hono siviʻi ʻo e ngaahi huhu maluʻí, faile meʻa fakapepá mo kumi ha niʻihi te nau loto lelei ke siviʻi ʻiate kinautolu. Naʻe tokoni e polokalama Warp Speed ke vave ange hono fai ʻo e fakatotoló, ʻaki hono foaki ha paʻanga mo fakafaingamālie’‘ ke vave ange ʻa e meʻa fakapepá. Ko ia kuo ʻosi siviʻi ʻa e ongo huhu maluʻi COVID-19 ʻi he ngaahi tuʻunga ʻe tolú pea ʻoku hā ngali malu mo ʻaonga ia.

ʻOku lahi ha ngaahi talanoa ʻoku sasala pe maʻu hala fekauʻaki mo e huhu maluʻí. Ko e fē feituʻu te u maʻu mei ai ʻa e fakamatala moʻoni mo totonú?

Ko e feituʻu lelei taha ke maʻu mei ai ʻa e fakamatala ʻoku totonú, ko e feituʻu ko ia ʻokú ne faitokonia hoʻo moʻui leleí pe uepisaiti ʻa ha fakafofonga ʻa e puleʻanga ʻAmeliká ki he moʻui leleí hangē ko e Centers for Disease Control and Prevention (CDC) pe ko ha potungāue moʻui ʻa e siteití pe vahefonuá ʻoku ke nofo ai.

Te u puke nai he COVID-19 ʻo ka huhu maluʻi au?

ʻIkai. He ʻikai hanga ʻe he ongo huhu maluʻi kuo fakangofua ‘e he FDA, ʻo ʻoatu kiate koe ʻa e kolonavailasí (ʻoku toe ʻiloa ko e SARS-CoV2) ʻokú ne fakatupu ʻa e COVID-19.

ʻE fakahū nai ʻe he huhu maluʻí ha kiʻi microchip ʻi hoku sinó? ʻE fakatupu nai ʻe he huhu maluʻí ke u tamatō pe paʻa? Te ne liliu nai hoku DNA?

ʻIkai. Ko e ngaahi maʻu hala kotoa ʻeni. ʻOku ʻikai moʻoni ia.

Ko e hā e ngaahi uesia angamaheni ʻo e huhu maluʻi COVID-19?

ʻE lava ke hoko ha uesia ʻi he ongo huhu maluʻi Pfizer mo e Moderna ʻi ha kakai ʻe niʻihi. ʻOku angamaheni pē ia ke hoko. ʻOku kau he ngaahi uesia angamahení ʻa e:

  • Mamahiʻia he konga naʻe huhu kae pehē ki ho uouá mo e hokotanga huí
  • Tā vaivaia
  • Mofi
  • Langa ʻulu
  • Fakamokosia

ʻOku ʻikai ʻasi lahi e ngaahi uesia ko ʻení ka ʻoku ʻasi lahi ange ia hili ʻa e huhu fika uá. ʻOku pulia e konga lahi ʻo e ngaahi fakaʻilonga uesia ko ʻení hili pē ha ʻaho ʻe 1 ki he 2.

ʻOku ʻi ai e faingamālie ke kaunga kovi kiate koe ʻa e huhu maluʻí. Kapau ʻoku ʻi ai ha‘o hisitōlia ʻo ha kaunga kovi kiate koe ha faito‘o ‘i loto ‘i he huhu malu‘í, talanoa ki hoʻo toketaá kimuʻa pea huhu maluʻi koé.

Kapau ne u ʻosi puke he COVID-19, ʻoku totonu nai ke kei huhu maluʻi au?

ʻIo. ʻOku fokotuʻu mai ʻe he kau toketaá ke ke kei huhu maluʻi pē neongo kuó ke ʻosi puke ʻi he COVID-19. ʻOku ʻi ai ha ngaahi lipooti ʻo ha kakai kuo puke ʻi he COVID-19 pea nau toe puke pē kimui ange ʻi he COVID-19.

ʻOku totonu nai ke u huhu maluʻi COVID-19 kapau ʻoku ou feitama pe fakahuhu pēpē?

‘Oku te‘eki ke fakapapau‘i. ʻI he taimi ní, ʻoku hā ngali malu pē ʻa e huhu maluʻí ki he kakai fefine feitamá ka ʻoku teʻeki ai ke fakapapau‘i. ʻOku teʻeki fai ha fakatotolo feʻunga, neongo ʻe lava ke tau toki ʻilo ʻi he kahaʻú.

Talanoa ki ai mo hoʻo toketaá. ʻOku fakatou fale’i ʻe he U.S. Centers for Disease Control and Prevention (CDC) pea mo e American College of Obstetricians and Gynecologists, ko e fili fakatāutaha pē ia ʻa koe ke fai. Te ke lava ʻo hū ki heʻenau ongo uepisaití ke maʻu ha fakamatala lahi ange.

https://www.cdc.gov/coronavirus/2019-ncov/vaccines/recommendations/pregnancy.html

https://www.acog.org/covid-19/covid-19-vaccines-and-pregnancy-conversation-guide-for-clinicians

ʻE ngāue nai e ongo huhu maluʻi lolotongá, ʻi he fanga ngaahi fotunga foʻou moe feliuliuaki ʻa e vailasí?

‘Oku te’eki ke fakapapau‘i. ʻOku tui ha kau mataotao tokolahi ʻe maluʻi kitautolu ʻe he ongo huhu maluʻi COVID-19 mei ha niʻihi ʻo e ngaahi vailasi COVID-19 kuo liliu honau fōtungá. Ka ʻoku malava pē foki ke ʻikai ʻaonga e ongo huhu maluʻí ia ki ha niʻihi ʻo e ngaahi vailasi ko ʻení. ʻOku ʻi ai ha ngaahi huhu maluʻi ia ʻe ʻaonga ʻi ha vahaʻa taimi lōloa hangē ko e huhu maluʻi mīselé. ʻOku ngāue taimi nounou leva ha ngaahi huhu maluʻi kehe ia pea fie maʻu ke toe hoani ʻo hangē ko e huhu maluʻi ki he momokó (flu). ʻOku fuʻu taimi nounou ia ke tau ʻiloʻi fakapapau ‘a e natula ‘o e COVID-19 he taimi ni.

Ka neongo ia, ʻoku kei mahuʻinga fau pē ke maʻu e huhu maluʻi lolotongá. ʻOku kei mafola pē ʻa e toʻu mahaki fakaemāmani lahí ni. Ko e tokolahi ange ‘a e kakai ʻoku huhu maluʻí, ko e vave ange ia ʻetau mapuleʻi ʻa e toʻu mahaki fakaemāmani lahi fakatu‘utamaki ko ʻení.

Te u maʻu mei fē ha ngaahi tali ki ha ngaahi fehuʻi kehe fekauʻaki mo e huhu maluʻí?



 

PDF file of resource titled: . COVID-19 Home Care Guide Fakahinohino Ki He Tauhi COVID-19 ‘i ‘Apí
COVID-19 Home Care Guide
An infographic detailing five steps to follow if you feel sick.
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: How to Be Safe
Source: Hawaii State Department of Health

PDF file of resource titled: . No Health Insurance? Need COVID-19 Services? ‘IKAI ‘I AI HA MALU’I MO’UI? FIEMA’U HA NGAAHI SĒVESI FEKAU’AKI MO E COVID-19?
No Health Insurance? Need COVID-19 Services?
An informative flyer from the Health Resources and Services Administration about free COVID-19 testing, treatment, and vaccines available for people without health insurance.
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: How to Be Safe
Source: Hawaii State Department of Health

Website link of resource titled: . Prevaccination Checklist for COVID-19 Vaccines Lisi Tomu’a Vakai’i ‘o e Huhu Malu’i ki he COVID-19
Prevaccination Checklist for COVID-19 Vaccines
COVID-19 vaccination screening questions approved by the CDC.
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: How to Be Safe
Source: Hawaii State Department of Health

PDF file of resource titled: . Vaccines to Help Fight Against the COVID-19 Pandemic Huhu Malu’i ke ne Tokoni ki hono tau’i ‘o e Mahaki Faka’auha COVID-19
Vaccines to Help Fight Against the COVID-19 Pandemic
A brochure about the COVID-19 vaccine and the importance of receiving the COVID-19 vaccine.
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: How to Be Safe
Source: Hawaii State Department of Health

PDF file of resource titled: . DOH Vaccine FAQ – English DOH Vaccine FAQ – Tongan
DOH Vaccine FAQ – English
A list of frequently asked questions about the COVID-19 vaccine.
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: How to Be Safe
Source: Hawaii State Department of Health

PDF file of resource titled: . What you should know about COVID-19 to protect yourself and others Ngaahi me’a ‘oku tonu keke ‘ilo fekau’aki mo e KOVIT-19 je malu’I koe mo e niihi kehe
What you should know about COVID-19 to protect yourself and others
How to ‘be safe’
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: Quick Facts
Source: U.S. Centers for Disease Control and Prevention (CDC)

PDF file of resource titled: . How to Protect Yourself and Others Founga ki hono Malu’i Kita mo e Kakai Kehe
How to Protect Yourself and Others
How to ‘be safe’
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: Quick Facts
Source: U.S. Centers for Disease Control and Prevention (CDC)

PDF file of resource titled: . Stop the Spread of Germs Ta’ofi ‘a hono Tufaki’a e Siemu
Stop the Spread of Germs
Steps to take to prevent the spread of COVID-19
[View Tongan Version]  [View English Version]
Topic: Quick Facts
Source: U.S. Centers for Disease Control and Prevention (CDC)